Radoman Saddlery - western saddlery

  Francúzsko 2011

„Keď pôjdeš okolo, zastav sa.“ Nebezpečné slová...

 Je august, najväčšie horúčavy toho roka, klíma nejde, brzdy trasú, čerpadlo tečie, frčím po nemeckej diaľnici smer Ženeva. Na pár dní vymením prácu za dobrodružstvo. Začalo to mailom, asi takto: „Ahoj, som nevesta Martina Blacka a budeme s manželom týždeň vo Švajčiarsku, ak náhodou máš hotové sedlo pre Martina, pošli ho sem a my ho vezmeme do Štátov“. No jo, sedlo mám, ale pošta je moc pomalá a kuriér moc drahý. Takže plán B. Sedlo do auta, ja za volant a poďme hľadať pár Američanov v kope Švajčiarov.  Pred Zurichom ma chytí škaredá búrka , skoro nič nevidím na štvorprúdovej diaľnici ale rýchlo sa naučím, že keď po mne nikto netrúbi znamená to, že som vo svojom pruhu. Spomínam na výrok môjho obľúbeného autora- dobrodružstvo je len romantickejší názov pre problémy. Unavený prespím na nejakej pumpe pri Berne a hneď ráno ma budí smska, „dostali sme tvoj mail, ale už nie sme vo Švajčiarsku, zavolaj“. Mám rád takýto humor, tak zavolám a pred Ženevou jednoducho odbočím do Francúzska.                 

  Dedinka Grilly je mrňavá s peknými historickými domčekami, zrazu sa kopa Švajčiarov svcrkla na malú kôpku Francúzov, aspoň skôr nájdem, čo hľadám. Našiel som... Stretávam ďaľších členov Blackovej rodiny, syn Wade, jeho manželka Amaia, ich syn Mateo, prišli odučiť kliniku miesto Martina, ktorý toho roku išiel do Namíbie. Sedlo zaujalo a hoci som už veľakrát počul, že si niekto u mňa dá niečo urobiť , tentokrát to nie sú len reči. Organizátor kliniky Antoine Cloux si odvtedy objednáva každý rok dve-tri sedlá a keď mám náladu, priveziem mu ich osobne.  

 Roku 2012 Martin Black a Twisselmanovci zorganizovali akciu pod názvom Horseman´s Reunion. Dvadsať horsemanov z celého sveta počas šestich dní obsadá štyridsať koní. Antoine bol jediný zástupca Európy. Zúčastňuje sa každý rok a v apríli 2014 bol vybraný do Road to the Horse, ktoré sa niekedy označuje ako majstrovstvá sveta v obsadaní koní spolu s austrálčanom Danom Steersom a kanaďanom Johnathanom Fieldom ako prví neameričania na tejto akcii. Road to the Horse bol vysielaný v televízii a Antoine ho absolvoval v mojom sedle číslo 141.

 Strávil som pekný deň s fajn ľuďmi a dobrým francúzskym jedlom, pomaly je čas sa rozlúčiť, trasieme si rukami s Blackovcami a vtedy to prišlo. „ A keď niekedy pôjdeš okolo, zastav sa“ 

 Tak som sa v októbri zastavil.